Návrhy obecnej a mestskej heraldiky

Pre prípravu kvalitného návrhu znaku a obecnej vlajky je potrebné poznať a rešpektovať odborné heraldické a vexilologické pravidlá, ktoré určujú tvorbu, popis, symboliku a používanie znakov a erbov (heraldika), práporov a vlajok (vexilológia). Podoba obecných znakov a symbolov sa odvíja od histórie obce, záleží tiež na vašich miestnych tradíciách. V rámci procesu návrhu obecného či mestského znaku je samozrejme priestor i pre vaše pripomienky či historické poznatky.

Naša heraldická kancelária vytvorí s vašou súčinnosťou profesionálny grafický návrh znaku obce i slávnostné obecné vlajky. Naviac dohliadneme na celé riadenie vedúce k získaniu symbolov až do chvíle, kedy z rúk predsedkyne alebo predsedu poslaneckej snemovne prevezmete rozhodnutie, teda dekrét o oficiálnom používaní vašich symbolov.

Význam znakov vyhotovených pre obce, mestá, predmestia

Vlajka a znak – symboly, ktoré na základe zákona o obciach má právo používať každá obec, predmestie a mesto v Českej/Slovenskej republike. Doposiaľ však existuje rada obcí, ktoré vlastné symboly nemajú. Každý znak a vlajka obce, mesta či predmestia zvyšuje prestíž a autoritu úradu nielen pred významnými návštevami z ČR a zahraničia, ale i pred sebou samými. Prostredníctvom týchto symbolov budete komunikovať ako s občanmi, tak i so širokým okolím (turisti, noví obyvatelia). Mať svoj vlastný znak a vlajku znamená zhmotniť vašu identitu. Naviac je možno používať aj neoficiálny, ale veľmi reprezentatívny prápor primátorského či starostovského úradu (štandardu), znakovú pečať, komunálne farby, korouhev a pod.

Ako sa vytvára znak a vlajka?

Navrhovaniu znaku a vlajky predchádza historický výskum a archívne bádanie, kterých cieľom je nájsť, čo typické pre danú obec sa odohralo v minulosti alebo niečo úplne výnimočné. Hľadáme to, čo obec najlepšie charakterizuje, vystihuje a odlišuje od ostatných. Pre budúcu novú symboliku je dôležitá eventuálna existencia historickej pečate (tzv. sfragistický materiál) a to, čo je na nej zobrazené, prípadne aj vpísané. Môže ísť o historickú držbu (pokiaľ bola obec majetkom šľachty či cirkvi) alebo zasvätenie miestnej cirkevnej stavby (kostola, kaplnky) konkrétnemu svätcovi (tzv. patrocinium). Svoju rolu tiež môže zohrávať aj samotný názov obce, ktorý sa potom v znaku zobrazuje pomocou určitej figúry (napr. jastrab v prípade obce Jestřebí) – potom ide o tzv. hovoriace znamenie. Do znaku je tiež možné premietnuť pomocou heraldickej symboliky: geografické reálie, miestne pamätihodnosti alebo prírodné zaujímavosti. Zásadné je okrem odborného vzdelania a dlhoročnej skúsenosti tiež umenie myslieť „heraldicky a súčasne graficky,“ jedine tak môžu vzniknúť skutočne hodnotné návrhy, ktoré budú vhodné aj pre budúcnosť. Znak a vlajku navrhujeme teraz, v súčasnosti, ale jej úlohou je zotrvať po ďalšie storočia a stať sa tak symbolmi skutočne historickými.

Ako správne a bez chýb navrhnúť znak a vlajku?

Niekedy sa stretávame s predstavami, že do znaku je možné vložiť takmer všetko alebo v realistickom videní, rovnako objekty vo svojej autentickej podobe alebo dokonca fotografie. V správnom heraldickom znaku sa však musí všetko nahradiť a symbolizovať. Heraldika sa už viac než 8 rokov vyjadruje presne a jasne, teda heroldskými figúrami (dá sa povedať geometrickými), obecnými figúrami (všeobecne platnými, konkrétne popísateľnými a predstaviteľnými) a tinktúrami – u nás dvoma kovmi (zlatom a striebrom) a štyrmi farbami (červenou, modrou, zelenou a čiernou). Výnimočne môžme použiť tzv. prirodzenú farbu, napr. kmene a koruny lipy či smrekovca, drevených porísk nástrojov alebo živočíchy.

Schválenie heraldického návrhu znaku a vlajky

Heraldický návrh znaku a vlajky musí byť prejednaný v snemovnom Podvýbore pre heraldiku a vexilológiu, ktorý ho doporučí predsedovi Poslaneckej snemovne k udeleniu. Ten následne vydá tzv. Rozhodnutie o udelení znaku a vlajky. Od tejto chvíle sú obec, predmestie či mesto oprávnení používať svoje vlastné symboly a nazývať ich znakom a vlajkou. Dokonca používajú aj zákonné ochrany, napríklad znak obce nesmie nikto použiť bez ich súhlasu.

Ukážky obecnej a mestskej heraldiky vyhotovené v našej spoločnosti

O heraldike a vexilológii

Heraldika je pomocná veda historická, zaoberajúca sa štúdiom súhrnu pravidel a zvyklostí, podľa ktorých sa znaky tvoria, popisujú (odborne blasonujú a historizujú), určujú a kreslia. Názov je odvodený z latinského slova „heraldus“, tj. herold – osoby profesionálneho znalca podoby a používania znakov (erbov), vrátane genealógie (rodopisu), protokolu (etikety) a diplomacie. Heroldi vytvorili tzv. blason, tj. popis znaku pomocou špeciálneho heraldického názvoslovia. Vexilológia je mladšia pomocná veda historická, ktorá sa zaoberá históriou, symbolikou a používaním vlajok a práporov, vrátane pravidel ich tvorby, navrhovania a presného popisu a výroby. Názov pochádza z latinského slova „vexillum“, zdrobneniny od „velum“ (plachta), označujúceho látku upevnenú k rahnu zavesenom na žrdi kvôli špeciálnym účelom (teda vlajky, respektívne práporu či koruhve rímskych légií). Podľa základných heraldických pravidiel sa musia v každom znaku vždy používať kovy (zlato a striebro, zobrazované v praxi žlto a bielo) a farby (červená, modrá, zelená, čierna), výnimočne a odôvodnene aj tzv. prirodzená farba, napr. hnedá pri kmeni stromu alebo srsti niektorých zvierat, atď. Pričom platí striktná podmienka o striedavom, kontrastnom ukladaní kovu na farby, alebo farieb na kovy (tj. kovových figúr vo farebnom poli štítu alebo naopak). Pričom heraldické figúry delíme na tzv. heroldské, tj. geometrické (pole štítu členiace) a obecné, tj. všeobecne známe, vždy ale náležite iba dvojrozmerne štylizované. Stranovo, vpravo, vľavo, sa znak odborne blasonuje vždy z pohľadu štítonosiča (jeho pravej ruky), nie pozorovateľa, teda zdanlivo obrátene. Kresba znaku a vlajky sa môže v priebehu času meniť a mierne autorsky odlišovať, nejde o logotyp či chránený priemyselný vzor a značku, ale práve popisom v dekréte predsedu Poslaneckej snemovne záväzne definovaná podstata (všetky uvedené tinktury a figúry v danej kompozícii štítu znaku a listu vlajky či práporu) zostáva a musí byť vždy takto presne a dôsledne dodržaná. Blason je heraldický, terminologicky presný, odborný slovný popis znaku, podľa ktorého je každý skúsený heraldik schopný ho nakresliť, bez toho aby nutne musel vidieť pôvodnú predlohu. Na stožiar vztyčovaná vlajka, alebo prápor (pevne spojený so žrďou) je (vexilologicky) tvorená tzv. listom o stranovom pomere šírky k dĺžke 2:3, podľa štátnej vlajky Českej republiky a vychádza väčšinou z podoby existujúceho heraldického znaku. Na rozdiel od hmotne pevného štítu znaku, kde sa vždy blasonuje heraldický kov (zlato a striebro, v praxi zobrazované žlto a bielo) sa v prípade popisu vlajky, práporu, vždy hovorí o žltej alebo bielej farbe tkaniny a takto sa aj v praxi vyrába. Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecné nariadenie) umožňuje nielen používanie historických heraldických znakov a dobových vlajok, ale predovšetkým udelenie znaku a vlajky každej obci bez týchto symbolov, prípadne aj tzv. revokáciou komunálnych symbolov, teda oficiálnou zmenou už existujúceho (historického alebo po roku 1990 udeleného) znaku či vlajky (práporu), vydaním nového dekrétu predsedu Poslaneckej snemovne, v zmysle zákona o obciach a rokovacieho rádu Poslaneckej snemovne.

Dopytovať zakazkovú výrobu